Často kladené otázky |

1. Sú národným projektom Podpora opatrovateľskej služby podporované len novovytvorené pracovné miesta?

V rámci národného projektu Podpora opatrovateľskej služby sú podporované existujúce aj novovytvorené pracovné miesta.

2. Ako máme chápať podmienku, že „medzi opatrovateľkou a opatrovaným nemôže byť vzájomná vyživovacia povinnosť v súlade s platným právnym poriadkom SR“?

Zákon č. 36 /2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ustanovuje v tretej časti, okrem iného, aj druhy vyživovacích povinností.

Z ustanovení zákona je možné menovať okruh osôb, medzi ktorými je vzájomná vyživovacia povinnosť. Vzájomná vyživovacia povinnosť je:

medzi manželmi,
medzi rodičmi a deťmi,
medzi ostatnými príbuznými – k problematike vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými uvádzame, že ide iba o príbuzných v priamom rade (predkovia – potomkovia), sú to teda príbuzní v priamom rade v druhom stupni (prarodičia, vnuci), prípadne v ďalšom stupni.

Vyživovacia povinnosť podľa zákona teda nie je medzi všetkými osobami v rodinnom či príbuzenskom vzťahu. Do tohto okruhu osôb nepatrí napríklad súrodenec, bratranec, neter a podobne.

3. Ako máme chápať podmienku, že „opatrovateľka a opatrovaný nemôžu spolu bývať v jednej domácnosti“?

Už zo samotnej formulácie je zrejmé, že obmedzenie sa vzťahuje na spoločné bývanie, pričom ho možno definovať tak, že opatrovateľka a opatrovaný bývajú spolu v jednom priestore slúžiacom na bývanie (napríklad byt, rodinný dom). Pri overovaní tohto obmedzenia nie je potrebné skúmať, či osoby vedú spoločnú domácnosť (teda či spoločne hospodária), pre vylúčenie z podpory postačuje samotný fakt, že opatrovateľka a opatrovaný bývajú spolu v jednom byte, rodinnom dome, či inom priestore slúžiacom na bývanie.

V zložitejší prípadoch (ako je napríklad situácia dvoch bytov v jednom rodinnom dome) je potrebné individuálne zhodnotenie konkrétnej situácie, teda napríklad, či ide skutočne o dve samostatné bytové jednotky v jednom rodinnom dome. Toto posúdenie, je možné na základe relevantných dokladov a je v prvom rade na poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý uzatvára pracovnú zmluvu s opatrovateľkou a zmluvu o poskytovaní sociálnej služby.

Charakter otázok č. 2 a 3, naznačuje pretrvávajúcu snahu poskytovateľov opatrovateľskej služby zapájať do projektu osoby blízke opatrovaným. K uvedenému je potrebné konštatovať, že zákon o sociálnych službách síce priamo nevylučuje možnosť zamestnať rodinného príslušníka ako opatrovateľa, samotná podstata opatrovateľskej služby však nespočíva v zabezpečení starostlivosti rodinnými príslušníkmi.

Národný projekt podpora opatrovateľskej služby nemá za cieľ ani nahrádzať, či dopĺňať iný systém sociálnej pomoci. Z uvedených dôvodov boli do projektu zapracované vyššie uvedené obmedzenia.